Rozhovor so šéftrénerom: Na reprezentantov sa nekričí

 Bratislava (TASR) - Vladimír Vůjtek priviedol v uplynulej sezóne na Slovensko opäť pravý hokejový ošiaľ, keď so svojím výberom vybojoval strieborné medaily na majstrovstvách sveta v Helsinkách.
Skúsený tréner sa vracia do rovnakého dejiska aj tento rok a aj keď je latka nastavená naozaj vysoko, on ostáva pri zemi a o cieľoch hovorí opatrne.
V rozhovore pre TASR zhodnotil svoje doterajšie pôsobenie za kormidlom národného tímu, o svojej každodennej práci a taktiež o nadchádzajúcich MS.
- Pán tréner s realizačným tímom máte za sebou rok a pol pri kormidle slovenskej hokejovej reprezentácie, ako by ste zhodnotili toto obdobie?
"Začínali sme v dobe, keď sa slovenský národný tím štyrikrát po sebe nedostal do štvrťfinále majstrovstiev sveta v hokeji. My sme boli presvedčení, že na Slovensku dokážeme vytvoriť tím, ktorý sa tam dostane a ktorý je konkurencieschopný vo svetovej špičke, alebo tesne za ňou. Hľadali sme na to nových hráčov. Keď sme prišli, museli sme prebudovať káder. Nakoniec sme na vlaňajšie majstrovstvá sveta viezli jedenásť nových hráčov. Odohrali sme tam veľmi dobrý turnaj. Myslím si, že sme neprepadli ani v jednom zápase a všetky sme odohrali na úrovni, aj keď sme začali dvoma prehrami so silnou Kanadou a s domácimi Fínmi o gól. Potom prišla séria víťazstiev. Aj tam sa však ukázalo, že mužstvo musí v každom zápase o víťazstvo bojovať. Boli aj slabší súperi a my sme sa s nimi bili až dokonca. Pre nás je každý zápas na MS ťažký. Vlani nám to vyšlo až dokonca. Tento rok sme v podobnej situácii. Každý zápas musíme vybojovať. Vieme, že nebude žiadny odpočinkový duel. O to je to pre nás ťažšie a preto sa snažíme hrať na čo najširší káder a na všetky štyri päťky, aby sme vydržali plné zaťaženie. Tento rok to navyše vyšlo tak, že nám pre zranenie vypadlo mnoho hráčov. Už vlani sme budovali káder na takých štyri-päť rokov, no teraz budujeme tú kostru znovu. To je náš problém. Výhoda však je, že chalani chcú reprezentovať a robia všetko pre to, aby sa dostali na MS."

- Aj tento rok sa trápite z množstvom ospravedlneniek. V čom je to oproti vlaňajšku iné?
"Boli z iného dôvodu, išlo o skutočné zranenia. Na druhej strane je pravda, že prípravné turnaje nie sú pre hráčov, ktorí boli už päť, šesť, sedemkrát na MS. Treba tam vziať nové talenty, aby sa káder národného mužstva rozšíril a aby sa mladí už rozohrávali na medzinárodnom poli."

- Jedným z hlavných problémov slovenského hokeja je práve mládež a nedostatok talentov. Ako situáciu vnímate Vy?
"Výber je menší ako v hokejovo vyspelých krajinách, o dosť menší. Kanada, USA, Rusko, Švédsko, či Česko všetci majú viac možností. Na Slovensku vzíde možno jeden talent z ročníka, kým tam päť alebo sedem. My tých hráčov musíme hľadať ako pod mikroskopom."

- S generálnym manažérom Ottom Sýkorom i celým realizačným tímom ste vytvorili úspešný tím. Ako spolu fungujete?
"Spolupráca je vynikajúca. Otto Sýkora pracuje asi 20 hodín denne, je známy tým, že je precízny v každom momente, všetko doťahuje úplne dokonca a do podrobností. Až do úplných maličkostí a to je veľmi prospešné pre tím. Keď chalani prídu na sústredenie, tak už majú všetko do posledného detailu prichystané. Z maličkostí sa tvoria veľké veci, na tom môže mužstvo zosilnieť, alebo upadnúť. Je som tiež za to, takže sme podobného typu a spolupráca je preto veľmi dobrá. Snažíme sa na nič nezabudnúť, aby mali hráči všetko poruke a vedeli presne, čo majú robiť."

- A ako máte rozdelené kompetencie v národnom tíme?
"Čo sa týka taktiky a zostavy, tak to je na mne a Petrovi Oremusovi a čo sa týka organizačnej stránky, to je plne v kompetencii Otta Sýkoru. Ale samozrejme aj o zostave a aj o kádri hovoríme v trojici."

- Takmer polovicu súčasného kádra tvoria hráči Slovana. Vstup bratislavského tímu do KHL teda určite hodnotíte pozitívne...
"Myslím si, že pre národné mužstvo je to určite prínos, pretože Slovan je z väčšej časti tvorený slovenskými hráčmi. Za sezónu majú 52 ťažkých zápasov, ktoré sa hrajú obdeň, a vo väčšom tempe ako slovenská či česká liga. Tým pádom sú lepšie pripravení na reprezentačný hokej, čo je pre nás iba dobré."

- Na striedačke pôsobíte takmer vždy pokojným dojmom. Nechávate si emócie do šatne?
"Väčšinou áno, ale samozrejme v zápase sa na to treba pozerať triezvo. Keď je nejaký problém, tak ako napríklad v poslednom zápase v Prahe, tak som v desiatej minúte vyletel dopredu na striedačku a zvýšil som hlas. Nemám rád, keď sa na hráčov národného mužstva kričí, alebo sa im nadáva, to tam nepatrí. No predsa len zvýšiť ten hlas občas treba, aby sa hráči trochu prebudili a začali hrať to, čo vedia a na čo majú a trochu ich tým podporiť. Niekedy to treba aj v kabíne, napríklad ako po druhej tretine v poslednom zápase s Bieloruskom."

- Ako často musíte na hráčov takto "vyletieť"?
"Netreba to robiť často, oni vedia svoje a pracujú dobre. Nie je to ani o tom, že by nechceli hrať alebo čo. No takticky sme tam urobili niekoľko chýb, na ktoré sme ich museli upozorniť."

- Ako vyzerá bežný deň hlavného trénera slovenskej hokejovej reprezentácie?
"Ráno si preletím na internete všetky ligy, kde hrajú naši hráči, ako sa im darilo, či bodovali, či nebodovali, kto je zranený a kto je vo forme. Jazdím po štadiónoch, cez týždeň vidím tak dva či tri zápasy a vyberám hráčov na sústredenia, ktoré začínajú v novembri. Na týždňových sústredeniach máme dvojfázové tréningy, na ľade skúšame hlavne taktiku a súčinnosť pätiek, keďže niektorí hráči sa stretávajú po prvý raz. To musíme dať narýchlo dokopy, aby sme boli na turnajoch konkurencieschopní. Tak nejako vyzerá práca trénera národného mužstva v priebehu sezóny."

- Absolvujete veľa ciest či už na Slovensku, ale aj po zahraničných ligových štadiónoch. Nájdete si čas aj na oddych?
"Ale áno, čas sa nájde. Povedal by som, že v klube je to o niečo náročnejšie, pretože tam je každodenná práca s mužstvom a každodenné tréningy. Pri národnom tíme je predsa len trochu viac pokoja, keďže hráčov najmä pozorujeme, sledujeme z tribúny."

- Ako teda najradšej trávite svoj voľný čas?
"Dvakrát, trikrát týždenne chodím na tenis. Teraz už skôr len dvakrát a hrám už len štvorhru. Chodím sa pobaviť s mojím ročníkom. Takže už to nie je o nejakom fyzickom vypätí, ale o tom, že sa pri hre človek aj zasmeje, zabaví a skúša všelijaké tenisové finty a keď sa tie vydaria, tak z toho má radosť. Teraz na to samozrejme čas nie je, keďže máme záverečnú prípravu na MS. Doma mám taký malý domček so záhradkou a sem tam si vyjdem na nejakú prechádzku."

- Vrcholom Vášho pôsobenia pri kormidle slovenskej reprezentácie by mali byť budúcoročné zimné olympijské hry v Soči. Ako vnímate účasť národného tímu na tomto športovom sviatku?
"Chceli by sme tam postaviť dobré mužstvo. Myslím si, že keď Slovensko bude môcť vyberať zo svojich najlepších hráčov, tak to dobré mužstvo aj postavíme. Verím, že sa v Amerike dohodnú a pustia hráčov z NHL. Potom to bude zase turnaje najlepších hokejistov. Mal by to byť aj môj vrchol pri trénerskej práci. Vyzerá to tak, že by tam mohol byť dobrý kolektív a ja dosť verím na dobrý kolektív. Ten dokáže prekonať aj mužstvo hviezd a dá sa s ním uspieť. Poslednú olympiádu som sledoval veľmi pozorne a Slovensko tam skutočne hralo veľmi dobrý hokej a zaslúžilo si medailu."

- Už ste niekedy navštívili toto stredisko?
"Ešte som tam nebol, ale mám prehľad o tom, ako to tam vyzerá a ako prebiehajú prípravy zimnej olympiády. Otto Sýkora navštívil Soči už dvakrát a tlmočil mi informácie. Verím, že to bude na veľmi vysokej úrovni."

- Poďme k nadchádzajúcemu svetovému šampionátu. Ste spokojný so zložením tímu?
"Spokojný by som bol, keby nebolo tých deväť či desať ospravedlnení kvôli zraneniam. Nechcem podceňovať obrancov, ktorí tu sú, sú veľmi bojovní a chcú reprezentovať. Ale predsa len Graňák, Baranka, Starosta, či Meszároš sú hráči, s ktorými sme počítali a ktorí nám vypadli. Sú to skúsení zadáci preverení z najlepších líg a z majstrovstiev sveta a to je ťažké nahradiť."

- V čom vidíte najväčšie nedostatky súčasného tímu?
"Snažíme sa hrať taký vybalansovaný hokej, niečo medzi útokom a obranou, aby to malo vyváženosť. Myslím si, že práve to sa nám na minulých MS darilo a dá sa povedať, že sa nám to celkom darilo aj v tohtoročnej príprave. Momentálne vidím najväčší problém v premieňaní šancí. Vlani na MS to v závere nebolo vidieť, ale zozačiatku sme mali rovnaké problémy s koncovkou aj tam."

- Opäť máte k dispozícii Miroslava Šatana. Môže byť napriek veľkému hernému výpadku takým lídrom ako vlani?
"Určite bude líder v kabíne, ale ťažko povedať, ako to bude vyzerať na ľade po päťapolmesačnom výpadku. Odohral iba štyri prípravné zápasy a či už chytil tú správnu formu, to sa uvidí až na MS."

- Vlaňajším striebrom ste si nastavili latku veľmi vysoko. Nebojíte sa veľkého tlaku od fanúšikov?
"Latka je síce nastavená vysoko, no my sa musíme tešiť z toho, že sa nám to vlani podarilo. Nemôžeme očakávať, že každý rok budeme mať medailu. Keď sa pozrieme na možnosť výberu, tak tých šesť-sedem favoritov má viac možností a širší výber hráčov. O to bude ťažšie dostať sa tak vysoko."

- Aké ciele ste si stanovili pred tohtoročným šampionátom?
"Ja by som považoval za veľký úspech, keby sme sa dostali do štvrťfinále, pretože to je taký medzník medzi úspechom a neúspechom. Potom je už možné všetko. Aj vlani sme sa dostali až na poslednú chvíľu do štvrťfinále a kto čakal, že zdoláme Kanadu? A podarilo sa to. Potom je to už iba o jedinom zápase."

- Koho považujete za najväčšieho favorita MS?
"Tí sú stále rovnakí. Rusko, Kanada, pridáva sa k tomu Švédsku, Fínsko, Česko. Je otázka, ako sa zložia kádre, keďže sezóna v NHL sa pretiahla. Česi už teraz hovoria o 8-12 hráčoch. Budú mať veľmi silný tím."